Filozofická interpretácia a praktická aplikácia konceptov metakognície a charakteru do vzdelávania študentov učiteľstva

Stav poznania a vedecké základy – bibliografia

Súčasný výskum v oblasti filozofie a edukácie venuje rastúcu pozornosť rozvoju charakterových a metakognitívnych dispozícií učiteľov, medzi ktoré patria najmä nádej, epistemická pokora a schopnosť rozhodovania. Tieto témy sa objavujú ako odpoveď na komplexné výzvy dnešnej spoločnosti, charakterizovanej neistotou, technologickými zmenami a rastúcimi nárokmi na profesijnú autonómiu pedagógov.

Nádej vo vzdelávaní a filozofii

Nádej sa v súčasnosti chápe ako kľúčový pedagogický a antropologický pojem. Dohn, Cutajar a Borg (2026) skúmajú, ako možno prostredníctvom sieťového vzdelávania a umelej inteligencie budovať „budúcnosti možností“. Lindebaum a Muehlfeld rozvíjajú koncept „učenia sa nádeji“ v manažérskom vzdelávaní a zdôrazňujú jej didaktický potenciál. Finneganov model Hope Wheel predstavuje praktickú pedagogiku nádeje najmä v oblasti klimatického vzdelávania, zatiaľ čo Bourn a Saúde rozpracúvajú „kritickú nádej“ v kontexte globálneho občianstva a rodovej rovnosti.

Vo filozofii zohráva významnú úlohu koncept racionálnej nádeje (Chignell), ktorý rozlišuje medzi nádejou a optimizmom a zakotvuje nádej v praktickom rozume. Richard Schaeffler rozvíja antropologický rozmer nádeje ako základnej existenciálnej orientácie človeka, ktorá je ohrozená sklamaním, cynizmom i rezignáciou. Práve schopnosť pestovať nádej bez arogancie a bez zúfalstva má zásadný význam pre profesijnú identitu učiteľa a zmysluplnosť výchovno-vzdelávacieho procesu.

Epistemická pokora

Pokora sa v súčasných štúdiách chápe ako epistemická i morálna dispozícia, ktorá podporuje otvorenosť voči odlišným pohľadom, kritické myslenie a kvalitné medziľudské vzťahy. Jackson a Park (2023) poukazujú na jej význam pre vzdelávaciu filozofiu, keď umožňuje študentom reflektovať vlastné limity poznania. Park a Bae (2023) upozorňujú na etické aspekty výchovy k pokore a zdôrazňujú, že pokora má byť skôr učená cez skúsenosť a reflexiu než normatívne vštepovaná. Pre prípravu učiteľov predstavuje epistemická pokora dôležitý základ metakognície a profesionálneho charakteru.

Schopnosť rozhodovania učiteľa

Rozhodovanie je jadrovou kompetenciou učiteľskej profesie. Schoenfeld (2011) modeluje rozhodovanie učiteľov ako funkciu ich vedomostí, cieľov a hodnotových orientácií. Výskumy Vanlommel et al. (2016) a Lloyd (2019) ukazujú, že učitelia sa často spoliehajú najmä na intuíciu a skúsenosť a prejavujú rezistenciu voči systematickým reflexívnym modelom. Santagata (2016) zároveň zdôrazňuje význam profesijnej komunity pri formovaní rozhodovania začínajúcich učiteľov.

Filozofia rozhodovania poskytuje širší rámec pre pochopenie týchto procesov prostredníctvom logiky, etiky a epistemológie (Švec 2006). Súčasné prístupy pracujú s maximalizáciou hodnoty, etikou cnosti či hodnotením dôsledkov (Wedgwood, Taggart & Zenor, Versteegt). Projekt sa však opiera aj o antické a stredoveké koncepcie praktickej múdrosti (fronésis), ktoré umožňujú integrovať racionálne poznanie, skúsenosť, hodnoty, intuíciu i učenie sa. Výsledkom je návrh integrovaného modelu rozhodovania budúcich učiteľov, ktorý podporuje ich schopnosť reflektovať vlastné motivácie a neupadať do jednostrannosti.

Metodické východiská aplikácie

Aplikačný základ projektu tvoria dve metodické línie. Prvou je prístup Gérarda Foureza (Fourez 2023, Fourez 2026), ktorý prepája epistemológiu, metakogníciu a kompetenčné vzdelávanie. Fourez chápe učenie ako spolutvorbu zmyslu a kladie dôraz na reflexiu toho, ako a prečo sa učíme, nielen čo sa učíme. Jeho metóda desiatich krokov podporuje transfer poznania medzi kontextmi a aktívnu rolu študenta ako tvorcu vlastného učenia. Projekt ju rozvíja v smere charakterového a metakognitívneho vzdelávania budúcich učiteľov.

Druhou metodickou oporou je Feuersteinova metóda inštrumentálneho obohacovania (MIU), založená na sprostredkovanom učení (MLE) a teórii štrukturálnej kognitívnej modifikovateľnosti. Feuerstein (Feuerstein, Feuerstein & Falik, 2010) vychádza z presvedčenia, že kognitívne schopnosti nie sú fixné, ale systematicky rozvíjateľné prostredníctvom kvalitnej pedagogickej mediácie. V kontexte prípravy učiteľov umožňuje MIU rozvíjať metakogníciu, sebareguláciu, flexibilitu myslenia a reflexiu rozhodovania, ktoré sú nevyhnutné pre formovanie profesionálneho charakteru pedagóga.

Bibliografia:

Bonderup Dohn N., Cutajar, M., Borg, C., Ryberg,T., Laat, M. de (eds.). (2026). Narratives of Hope in Times of Change. Networked Learning for Futures of Possibility. Springer.

Brown, A. (1987). Metacognition, executive control, self-regulation and other more mysterious mechanisms. In: Weinert F, Kluwe R (eds.) Metacognition, Motivation, and Understanding. Hillsdale, NJ: Lawrence Erlbaum Associates, pp. 65–115.

Duchovičová, J. (2010). Neurodidaktický a psychodidaktický kontext edukácie. Nitra : PF  UKF.

Farenzenová, M., Salner, A. (2015). Externé hodnotenie pilotného projektu „Učme sa učiť“. Bratislava: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. 34 s.

Fernández, S., R., Venegas, J., M. (2003). El Programa de Enriquecimiento Instrumental de Feuerstein. Una aproximación teórica. In Eúphoros, č. 6, s. 261-270.

Feuerstein, R.  Feuerstein, R. S., Falik, L. H. (2015). Changing minds and brains – The Legacy of Reuven Feuerstein: Higher Thinking and Cognition Through Mediated Learning. Columbia University : Teachers College Press.

Feuerstein, R. Falik, L. H. (2010). Learning to Think, Thinking to Learn: A Comparative Analysis of Three Approaches to Instruction. In Journal of Cognitive Education and Psychology.

Feuerstein, R. Feuerstein, R. S. Falik, L. H.  Bohács, K. (2013). A Think-aloud And Talk-aloud Approach to Building Language: Overcoming Disability, Delay, and Deficiency. Columbia University : Teachers College Press.

Feuerstein, R., Feuerstein, R. S., Falik, L., Rand, Y. (2014). Vytváření a zvyšování kognitivní modifikovatelnosti. Praha : Karolinum.

Fourez, G. (1997). Îlots de rationalité interdisciplinaires. Recherche en soins infirmiers, 50(3), 131-136. https://doi.org/10.3917/rsi.050.0131

Fourez, G. (1997). Qu’entendre par “îlot de rationalité” ? et par “îlot interdisciplinaire de rationalité” ? In: Aster, recherches en didactique des sciences expérimentales, n°25. Enseignants et élèves face aux obstacles. pp. 217-225. DOI : 10.4267/2042/8686

Fourez, G. (2003). Apprivoiser l’épistémologie. Bruxelles: De Boeck.

Fourez, G. (2006). Des compétences négligées par l’école: Les raconter pour les enseigner. Chronique sociale – Couleur livres.

Gagnon, M. (2015). Our relationship with knowledge:  its role in education. In: Pédagogie collégiale, vol. 29, n. 1.

Gallagher, M. W. & Lopez, S. J.  (eds.). (2017). The Oxford Handbook of Hope. Oxford: OUP.

Humbert-Droz, S., Vazard, J. (2025). Imagining Out of Hope, The Philosophical Quarterly, Volume 75, Issue 1, 82–103, https://doi.org/10.1093/pq/pqad116

Chignell, A. (2013). Rational Hope, Moral Order, and the Revolution of the Will, in Divine Order, Human Order, and the Order of Nature, ed. E. Watkins, OUP 2013.

Chignell, A. (2014). Rational Hope, Possibility, and Divine Action, in Cambridge Guide to Kant’s Religion, ed. G. Michalson, Cambridge, 2014.

Chignell, A. (2021). Knowledge, Anxiety, Hope: How Kant’s First and Third Questions Relate, in The Court of Reason, ed. B. Himmelmann and C. Serck-Hanssen. Berlin, DeGruyter.

Jackson, L. – Park, J. (2023). Humility in educational philosophy and theory. Educational Philosophy and Theory 55 (2):153-157.

Lebeer, J. (2006). Programy pro rozvoj myšlení dětí s odchylkami vývoje. Podpora začleňovaní znevýhodnených dětí do běžného vzdělávání. Praha: Portál.

Lloyd, C. A. (2019). Exploring the real-world decision-making of novice and experienced teachers. Journal of Further and Higher Education, 43(2), 166–182. https://doi.org/10.1080/0309877X.2017.1357070

Park, J., & Bae, A. (2023). Toward a pedagogy of humility as experience. Educational Philosophy and Theory, 55(2), 195–206. https://doi.org/10.1080/00131857.2022.2104156

Peltonen, T. (2022). Practical and Theoretical Wisdom in Management Scholarship: Re-assesing the Use and Appropriations of Aristotle’s Philosophy. Philosophy of Management 21, 163–178. https://doi.org/10.1007/s40926-021-00179-9

Peterson, A. and Arthur, J. (2021). Ethics and the Good Teacher: Character in the Professional Domain. London and New York: Routledge.

Pieper, J. (1965). The Four Cardinal Virtues: Prudence, Justice, Fortitude, Temperance. New York: Harcourt, Brace & World, Inc.

Santagata, R., Yeh, C. (2016). The role of perception, interpretation, and decision making in the development of beginning teachers’ competence. ZDM Mathematics Education 48, 153–165. https://doi.org/10.1007/s11858-015-0737-9

Schaeffler, R. (1981). Kant als Philosoph der Hoffnung. Zu G. B. Salas Kritik an meiner Interpretation der kantischen Religionsphilosophie, in: Theologie und Philosophie 56, 244–258.

Schaeffler, R. (1981). Philosophie der Hoffnung als Sokratik der praktischen Vernunft, in: Philosophisches Jahrbuch 88, 242–256.

Schaeffler, R. (1998). Zur Ethik der Hoffnung. Als Bürger der kommenden Welt in dieser Welt leben. in: Venio-Briefe. Herbst, 3–10.

Schaeffler, R.: Zur Anthropologie und Ethik der Hoffnung, in: Münchener Theologische Zeitschrift 33 (1982) 1–24.

Schoenfeld, A. H. (2011). Toward professional development for teachers grounded in a theory of decision making. Zdm 43.4 (2011): 457-469.

Švec, O. (ed.): Filosofie jednání. Praha: Oikoymenh, 2006.

Taggart, G., Zenor, J. (2022). Evaluation as a moral practice: The case of virtue ethics, Evaluation and Program Planning, Volume 94, ISSN 0149-7189

Torralba Rosselló, F., Palazzi, C. (2010). Decision-making in organisations, according to the Aristotelian model. Ramon Llull Journal of Applied Ethics, Vol. 1, Núm. 1, p. 109-120. http://hdl.handle.net/20.500.14342/1817

Urbain, R. (2013). À la recherche du sens. Bruxelles: EME.

Urbain, R. (2015). Du bon usage de la relation pédagogique. La démarche éthique au cœur de l’acte pédagogique. Paris: L’Harmattan, Les impliqués.

Vanlommel, K., Vanhoof, J., & Van Petegem, P. (2016). Data use by teachers: the impact of motivation, decision-making style, supportive relationships and reflective capacity. Educational Studies, 42(1), 36–53. https://doi.org/10.1080/03055698.2016.1148582

Vereb, Z. (2023). A Kantian Philosophy of Hope for the 21st Century? Studi Kantiani, XXXVI, 111-126.

Versteegt, J., van Dijke, M. & Kaptein, M. (2025). The Status of Normative Ethical Decision-Making Models: The Development and Application of an Analytical Framework. J Bus Ethics.  https://doi.org/10.1007/s10551-025-06094-7

Wedgwood, R. (2025). Decision-Theoretic Virtue Ethics. In: Andrei Marmor, Kimberley Brownlee & David Enoch, Engaging Raz: Themes in Normative Philosophy. Oxford: Oxford University Press. pp. 71–94.

Yacek, D. W., & Jonas, M. E. (2025). Phronesis in teacher education: a critical reexamination. European Journal of Teacher Education, 48(4), 722–738. https://doi.org/10.1080/02619768.2023.2253495