UKM FF UKF

V poslednom januárovom týždni tohto roku sa uskutočnil piaty ročník Zimnej školy filozofie výchovy, ktorú organizovala Pedagogická sekcia Českej kresťanskej akadémie, jej časopis Theology and Philosophy of Education, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Jabok – Vyššia odborná škola sociálno-pedagogická a teologická. Tento ročník bol na UKF v Nitre súčasťou riešenia projektov KEGA 020UKF-4/2023 Inovácia učiteľských študijných programov náboženská výchova, etická výchova a výchova k občianstvu so zameraním na rozvoj kompetencií a APVV-22-0204 Religiozita a hodnoty trvalej udržateľnosti. Podujatie si aj tento rok zachovalo formát česko-slovenského akademického dialógu, v ktorom učitelia aj študenti spoločne vstupujú do napätia otázok a v odborovej rozmanitosti hľadajú odpovede i ďalšie otázky.

Program v pondelok otvoril PhDr. Miroslav Joukl, Ph.D. z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové. Účastníci Zimnej školy filozofie výchovy sa na jeho prednášku Vznik a význam filosofie pripravili čítaním textu Jana Patočku O dvojím pojetí smyslu filosofie, ktorý bol vopred zverejnený na webovej stránke podujatia. Počas prednášky sa otvorili otázky nielen o počiatkoch a vzniku filozofie, ale aj o jej budúcnosti: Bude filozofia pokračovať? Môže zaniknúť? Aký je jej význam vo svete vedy a techniky? Prednášajúci osvetlil úlohu filozofie prostredníctvom Patočkových textov a zdôraznil dva hlavné dôvody filozofického uvažovania: sebauskutočňovanie človeka v jeho ľudskosti a význam filozofie pre spoločnosť. Filozofia, ktorá začína úžasom, vedie k (seba)reflexii a učí nás premýšľať. Práve tieto jej vlastnosti sú kľúčové aj v pomáhajúcich profesiách, ako je učiteľská a výchovná práca. V diskusii sme si položili otázku, ktorú už kedysi sformuloval Jan Patočka: Má filozofia slúžiť, alebo viesť? Zároveň sme sa zamýšľali nad odpoveďou: Viesť v službe, teda v službe presahujúcej povinnosti. Úžas, otázka, reflexia, kritika a holistický prístup – týchto päť charakteristík filozofického myslenia nám môže pomáhať v službe, ktorá vedie, pretože inšpiruje, pohýna nás a povzbudzuje k životu ako pohybu k pravde.

Utorňajší príspevok bol pedagogický: s konkrétnou didaktickou metódou oboznámila účastníkov Zimnej školy filozofie výchovy Ing. Miroslava Duranková, MA z Kolégia Antona Neuwirtha a riaditeľka slovenskej Akadémie veľkých diel. Hovorila o tom, ako kultivácia túžby a morálnej imaginácie pomáha pri výchove charakteru. Predstavila nám koncept charakterovej výchovy a vzdelávania, ktorého cieľom je žiť prospešný život. Objasnila tri prvky gramotnosti v cnostnom živote – cnostné vnímanie, porozumenie cnosti a cnostné uvažovanie. Zdôraznila význam príbehov a umenia pri formovaní silných osobnostných stránok – cností a ukázala, ako môžu učitelia sprevádzať žiakov k hľadaniu hodnôt prostredníctvom umenia, reflexie v dialógu s druhými a prehlbovaniu svojho poznania. Prakticky si všetci účastníci mohli vyskúšať túto metódu pri analýze Rembrandtovho obrazu Návrat márnotratného syna.

V stredajšej prednáške priblížil doc. Mgr. et Mgr. Marian Kuna, MA, MPhil, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku jeden z významných konceptov diela Strata cnosti (After Virtue) Alasdaira MacIntyra – pojem praxe. Praxou označil komplexnú a ustálenú ľudskú činnosť, ktorá pre svoje zachovanie a rozvoj vyžaduje špecifické ľudské vlastnosti, nie vrodené, ale nadobudnuté cnosti. Tieto postojové kvality osobnosti, ktorými človek dbá o svoje poslanie voči druhým a svetu (a tým aj voči vlastnému životu), ktorými utvára svoj charakter a ktoré sa pre nevyhnutnosť súhlasu ľudskej vôle a rozumu označujú aj ako zdatnosti, sú podmienkou na dosiahnutie vnútorne dobrej praxe. Aby prax pretrvala, sú okrem iného dôležité aj inštitúcie. Ak sú však inštitúcie zamerané na efektivitu hic et nunc, predstavujú pre prax aj ohrozenie a riziko. Ak začnú hrať hlavnú úlohu vonkajšie tlaky, ako napríklad prestíž či zisk, potom môže dochádzať k erózii praxe. V diskusii zaznel dôraz na význam komunít a občianskeho života, keď sme inšpirovaní na konkrétnej lokálnej úrovni k cnostnému životu prostredníctvom živých príkladov.

Štvrtkovým rečníkom bol Mgr. Jiří Zajíc z Odboru duchovnej výchovy Junáka – českého skauta. Vo svojej prednáške Hledání smyslu jako trvalá výzva lidského života vychádzal z myšlienok Viktora E. Frankla a ukázal, že hľadanie zmyslu je jednou zo základných ľudských túžob, za ktorú nesie každý človek osobnú zodpovednosť. Zmysel možno nachádzať v tvorivej činnosti, v prežívaní krásy a lásky či v správnom postoji k utrpeniu. Zaznelo však aj varovanie pred stratou zmyslu v dôsledku roztrieštenosti života, konzumu a podľahnutia zábave v podobe takmer nekonečných hier. Dôraz bol kladený na formovanie svedomia, pričom prednášajúci zdôraznil, že v každej vývojovej etape sa tento proces odohráva špecifickým spôsobom. Príspevok doplnili výsledky prieskumu medzi mladými ľuďmi o ich vnímaní a hľadaní zmyslu života. Zaznel aj výnimočný odkaz zo skautského prostredia, ktorý poukázal na najlepší liek proti odtrhnutiu od reality – život v prírode. Účastníci si odniesli podnet na osobnú reflexiu i na dialógy so svojimi blízkymi v podobe otázky: Čo chce život odo mňa? Diskusia zároveň zdôraznila význam spoločenstiev, v ktorých si môžeme navzájom pomáhať pri dozrievaní svedomia a hľadaní hlbšej motivácie na praktické odpovedanie na túto otázku.

V piatok vystúpila doc. PhDr. Irena Vaňková, CSc., Ph.D. z Ústavu jazykov a komunikácie nepočujúcich Filozofickej fakulty Karlovej univerzity s príspevkom Kľúčové pojmy v myslení a textoch Václava Havla: DOMOV (Perspektíva etnolingvistiky a lingvofenomenológie). Václav Havel bol predstavený ako človek slova – nielen ako autor a literát, ale aj ako filozof, ktorý odmietal stereotypnú a vyprázdnenú reč. Prednáška priblížila etnolingvistický výskum a venovala sa analýze pojmu domov, ktorý patrí nielen medzi kľúčové pojmy Havlovho myslenia, ale aj medzi základné pojmy českej kultúry. Tento výraz nesie v češtine významové nuansy, ktoré sa v iných jazykoch pri ekvivalentoch slova domov nevyskytujú. Osobitná pozornosť bola venovaná nášmu mysleniu v príbehoch a naratívoch, teda literárnemu spôsobu uvažovania. Havlov koncept domova nás opäť priviedol k vnímaniu základnej existenciálnej skutočnosti – zdieľania. Prostredníctvom jeho metafory sústredných kruhov domova sme si hlbšie uvedomili, že domov je vždy zdieľaným priestorom – či už ide o náš osobný a súkromný domov, alebo o planétu, ktorú všetci obývame. Z Havlovej perspektívy zaznelo aj varovanie pred ideológiou ako lacným domovom – stačí ju prijať a človek získa pocit ukotvenia. Táto ľahká cesta však vedie k abdikácii osobného a zodpovedného myslenia. No za takýto lacný domov človek v skutočnosti platí vysokú cenu – vzdáva sa totiž nielen zodpovednosti, ale aj vlastnej slobody.

Počas piatich dní piateho ročníka Zimnej školy filozofie výchovy sme prešli cestou podnetných diskusií a myšlienok, ktoré nám otvorili nové pohľady na vlastné uvažovanie o zmysle, pravde a smerovaní života. Niekoľko ráz sme sa stretli s myšlienkou, že v kľúčovom spore o dobro budú hrať dôležitú rolu komunity. K rozvoju jednej z nich prispelo už pred piatimi rokmi založenie Zimnej školy filozofie výchovy. Veríme, že spoločné kladenie otázok a hľadanie odpovedí podnietilo účastníkov k hlbšiemu porozumeniu sebe samým, svetu a jeho výzvam.

Všetkým účastníkom a prednášajúcim patrí srdečné poďakovanie za ich otvorenosť a ochotu spoluvytvárať komunitu, ktorá inšpiruje, motivuje a učí, ako sa prostredníctvom stretnutí s druhými vydávať na nové cesty.

doc. PhDr. Zuzana Svobodová, Ph.D. (Česká křesťanská akademie, Univerzita Karlova, JABOK), doc. Mgr. Andrea Blaščíková, PhD. (ÚKM FF UKF v Nitre)